Nehnuteľnostiam sa venujem prakticky od svojho nástupu do praxe. Najrozsiahlejšie skúsenosti som nadobudla predovšetkým v období rozvoja hypotekárnych a stavebných úverov na Slovensku, nakoľko pred cca 25-30 rokmi sa realitný trh významne rozvinul najmä hromadnými prevodmi bytov do osobného vlastníctva (Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov).
Kým kúpu nehnuteľností začiatkom deväťdesiatych rokov riešilo obyvateľstvo z vlastných zdrojov, na prelome milénia sa do popredia začalo dostávať financovanie nehnuteľností prostredníctvom hypotekárnych a stavebných úverov (napr. Prvá stavebná sporiteľňa 1992, Všeobecná úverová banka 1998, následne ďalšie bankové inštitúcie).
Prevodom bytov do osobného vlastníctva a poskytovaním hypoték zaznamenal realitný trh značný nárast, a to nielen v komodite bytov, ale aj v komodite iných nehnuteľností. Rýchlosť, s akou sa rozvíjala realitná činnosť, bola na jednej strane obdivuhodná, na druhej strane alarmujúca (najmä z pohľadu kvalifikovaného a fundovaného prístupu v tejto oblasti podnikania). Realitnú činnosť v tomto období mohol vykonávať takpovediac ktokoľvek, k legislatívnej úprave preukázať odbornú spôsobilosť, došlo až v neskoršom období. Realitné agentúry rástli ako „huby po daždi“. Zároveň dochádzalo často k podvodným prevodom, a to najmä pre nízke povedomie predávajúcich/kupujúcich.
V oblasti hypoték v tomto období Slováci v mnohých prípadoch preukazovali nižšiu finančnú gramotnosť, prípadne aj nižšiu finančnú disciplínu, značne slabú proti vtedajšej úžerníckej legislatíve, čo spôsobilo, že mnohí o svoje nehnuteľnosti rýchlo prišli, najmä po kríze v roku 2008, keď dochádzalo k častej platobnej neschopnosti dlžníkov splácať úver. Žiaľ, legislatíva v tomto období poskytovala široké možnosti na vznik rôznych nedôveryhodných nebankových finančných inštitúcií, ktoré využívali „priestor na podnikanie“. Nehnuteľností zaťažených úvermi a exekúciami pribúdalo. Až prísnejšou právnou úpravou legislatívnych predpisov sa situácia na trhu s nehnuteľnosťami i v poskytovaní úverov výrazne zlepšila.
Od polovice deväťdesiatych rokov (takmer paralelne s rozvojom hypoték) prebiehal na Slovensku v katastri nehnuteľností ROEP – register obnovenej evidencie pozemkov, ktorý mal za úlohu uskutočniť celoplošné „upratanie vlastníctva”, keďže veľká časť majetkových vzťahov bola z historických dôvodov zapísaná nepresne alebo vôbec. To predstavovalo obrovský nápor detailnej a precíznej práce pre odbornú obec (geodeti, znalci, pracovníci katastrálnych úradov).
Toto všetko mi dávalo priestor na získanie rozsiahlych skúsenosti, ktoré som nadobudla počas uplynulých období v každej z vyššie spomínaných oblastí.
V rámci tejto činnosti poskytujem najčastejšie realitné poradenstvo :
- pri prevodoch nehnuteľností, napríklad nezávislý názor mimo realitnej agentúry
- pri dedičských konaniach, zväčša vyhotovením kvalifikovaných potvrdení pre notárske úrady
- ak právny stav nehnuteľnosti nesúhlasí so skutkovým stavom, návrhom opatrení, ktorými sa zlegalizuje daný stav tak, aby bol v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky
- pri riešení problematických nehnuteľností